Všetky vaše výtvory (poviedky, fotky , básne, atď.) posielajte na emailovú adresu : thevampirediariesblogsk@gmail.com. Budú zverejnené s vaším menom. :)

Beznádej

6. dubna 2016 v 15:21 | Tell No One |  Short stories
"Ty vieš, že to musím urobiť Elijah. Ak to neurobím ja, urobí to tvoj brat a rukou tvojho brata zomrieť nechcem."
Pri poslednej vete sa mi zlomil hlas. Ticho tam stál a hľadel na mňa.
" Ešte pred pár dňami, som sa rozhodovala o tom, čo spraviť zo svojim životom. Ako sa vysporiadať s tým čo som spáchala. Ako zabrániť tomu, aby sa nesprávny ľudia- ak ich tak môžem nazvať- dostali k informáciám, ktoré som sa nemala dozvedieť. Ako mám JA ochrániť milovanú Hope?"Opäť mi zlyhal hlas a ja som na jeho tvári videla utrpenie.


" Nedokážem to. Nedokážem ochrániť seba, nieto Hope a ty to vieš. A práve preto si teraz tu. Buď ťa poslal Klaus alebo si prišiel sám z vlastnej vôle ukončiť môj nezmyselný život alebo ma odhovoriť od toho, čo sa práve teraz chystám spraviť."
Pohol sa smerom ku mne a ja som opätovne cúvla. Videla som na ňom ako sám zo sebou prehráva boj. Vie, že mám pravdu. Vie, že nedokážem ochrániť Hope, že sa nedokážem brániť voči vlkolakom, upírom, čarodejníkom a hybridom. Vie, že sa nedokážem brániť dokonca ani sama sebe. Aj napriek tomu, že si uvedomuje moju zraniteľnosť sa stále snaží bojovať sám so sebou.Videla som ako naberá vzduch do pľúc so zámerom niečo povedať.
" Nie, prosím, nič nehovor. Nič sa tým nezmení. Musím to urobiť Elijah. Dlho som s tým bojovala, bránila som sa čo i len pomysleniu na to. A ty vieš, že som sa bránila. Prvý krát v živote som sa dokázala postaviť voči sebe samej, prekonala som svoje sily ale aj napriek tomu som zlyhala. Bojovala som so svojimi citmi, ktoré som prechovávala voči tebe, až som im nakoniec podľahla. A teraz moje city k tebe môžu spôsobiť skazu nám všetkým. Nie je jednoduchšie odstrániť problém hneď na samom začiatku?" Do očí sa mi nahrnuli slzy, ktoré som sa snažila zakryť žmurkaním. Jednu sa mi však nepodarilo zastaviť a spustila sa strmhlav dole po mojom líci. Odvrátila som sa od neho a chrbtom ruky sa snažila zamaskovať stopy po slze.
" Ty nie si problém..." Zachripel. Bola som mu otočená chrbtom, no aj napriek tomu som počula ako sa pohol smerom ku mne. Cítila som, že stojí tesne za mnou, ako znovu a znovu prehráva boj sám so sebou. Opatrne vzal moju ruku do svojej dlani a otočil ma čelom k nemu. Stáli sme v tesnej blízkosti. V očiach ma stále štípali slzy ale už som žiadnej nedovolila uniknúť.Zároveň sme sa nesmierne priťahovali ale obaja sme vedeli, že to nie je správne. Vznikalo medzi nami čoraz väčšie napätie, ktoré by sa doslova dalo krájať. " Ty nie si problém." Zopakoval a ja som v jeho očiach videla, že tento boj prehral. Rýchlosťou blesku ma celú oblapil mocnými rukami a vtisol mi bozk. Nedokázala som sa tomu ubrániť. Moje ruky takmer okamžite vyleteli k jeho tvári a bozky som mu rovnako náruživo vracala. Držal ma tak jemne, akoby sa bál, že sa dokážem v okamžiku sekundy rozpadnúť na prah a zároveň tak pevne, až som sa takmer nedokázala nadýchnuť. Naše pery akoby boli stvorené jeden pre druhého a naše telá boli ako kúsky skladačky, ktoré do seba perfektne zapadali. Všetko prestalo existovať a boli sme len my. Bozky sa čoraz viac prehlbovali a obaja sme sa prestávali ovládať. Bozkávali a milovali sme sa celé hodiny. Tento okamžik patril iba nám a ani jeden sme sa ho nedokázali vzdať. Obaja sme vedeli, čo po ňom nasleduje.
Hlavu som mala položenú na jeho hrudi a hrala som sa s jeho prstami. Srdce mi stále rovnako splašene bilo. Zatvorila som oči a snažila sa uchovať si tento okamžik v pamäti. Vedela som, že je čas. Opatrne som sa vymotala z jeho objatia a obliekla sa. Okamžite sa posadil.
" Stále to chceš urobiť." Nebola to otázka. Nič som nepovedala iba som sklonila hlavu.
" Aj po tomto všetkom? Nemôžeš to urobiť! Nedovolím ti to ! Nedovolím, aby sa vytratil z môjho života ďalší človek, ktorého milujem."
Zvierala som v ruke kryštál, ktorý ako jediný ešte nebol položený na svojom mieste. Prudko sa postavil a chcel ma zastaviť. Náruživo ma k sebe pritiahol a pobozkal. Toto je jediná moja šanca, inú viac nedostanem a nesmiem ju premrhať. Pustila som kryštál z rúk, s kotúlaním dopadol na zem a uväznil Elijaha v pomyslenom trojuholníku. Odtiahla som sa od neho a odstúpila o krok.
" Prepáč mi..." Šepla som a na jeho tvári sa zračilo prekvapenie. Chcel sa pohnúť smerom ku mne ale pomyselná bariéra mu to nedovolila. Došlo mu, čo som urobila.
" Nemôžeš to urobiť! Rozumieš?! Nesmieš ma opustiť! Nie kvôli ..." Zmĺkol.Pohľad mu skĺzol na moje ruky. Zvierala som fľaštičku z jedom, ktorý to mal všetko ukončiť. V jeho očiach sa náhle objavila panika. Uvedomoval si, že ak to vypijem, on už nič nezmôže. Nebude ma môcť zastaviť, nebude môcť mi to vyhovoriť. Klesol na kolená a zvesil hlavu.
Vzdal to. Vzdal sa, pretože si uvedomoval, že s mojim rozhodnutím nepohne. Vedel, že mu pomedzi prsty unikla jediná šanca zachrániť ma.
Nedokázala som sa dívať na tú bolesť v jeho očiach. Kľačal predo mnou, zlomený, vystrašený a bezmocný. Pristúpila som o krok k nemu.
" Teraz ma počúvaj. Nie je to tvoja vina, sama som sa tak rozhodla a sám vieš, že je to tak najlepšie. Chvíle, ktoré som prežila s tebou, boli tými najlepšími z celého môjho života. Vieš, že som slabá, že som obyčajný človek, ktorého môžu ovplyvniť, očarovať. Musím udržať toto tajomstvo nevypovedané. Musím ochrániť malú Hope od drápov všetkých tích, ktorí by jej chceli ublížiť. A toto je jediné riešenie. "
Už,už chcel niečo povedať ale musela som ho zastaviť. Vzpriamila som sa a otočila sa na odchod. Počula som za sebou známky toho, ako sa snažil vyslobodiť. Zúfala snaha o vyslobodenie sa, zrejme z tej najhoršej pasti v jeho živote. Neotočila som sa, nesmela som sa otočiť, pretože som vedela, že ak by som znovu videla tú bolesť v jeho očiach, zmenila by som svoje rozhodnutie.Vyšla som z miestnosti a rozbehla sa po schodoch až na strechu. Nesmie vidieť, ako umieram. To bola vec, o ktorej som sa rozhodla ešte predtým ako som mala všetko pripravené. Slnko pomaly zapadalo a ja som cítila, že toto je tá pravá chvíľu. Otvorila som fľašku a hľadela na jej obsah.
" Milujem ťa, Elijah. A ani smrť to nikdy nezmení." Šepla som a prevrátila jej obsah do seba.
Bariéra povolila a on vedel, že sa stalo to čoho sa najviac obával. Vybehol z izby a mieril priamo na strechu. Dúfal, že sa mu podarí ešte niečo zmeniť, že sa mu podarí ju ešte zachrániť. Prišiel však neskoro, na streche už bolo iba jej telo, bez akýchkoľvek známok života. Vzal ju do náruče a privinul si ju k sebe. Jeho telom zmietal neuveriteľný žiaľ a smútok. V tom momente by dokázal vyvraždiť celé New Orleans, len preto, aby ju mohol zachrániť. Aby znovu mohol držať jej živé telo v náručí a bozkávať jej zamatovo hebké pery. Pohľad mu padol na jej tvár. Vyzerala tak pokojne. Opatrne ju pohladil po tvári, sklonil sa aby jej mohol vtisnúť posledný bozk na čelo.
Zaprisahal sa, že už nikdy nedovolí aby kvôli tajomstvám vyhasínal život. Prisahal, že zničí všetkých tých, ktorí chcú vyhubiť jeho rodinu a už nikdy nedovolí, aby umierali tí, ktorých nadovšetko na svete miloval.
" Vrátim ťa späť. To ti prisahám." Šepol, vzal ju do náruče a odnášal späť do domu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sheila Sheila | Web | 6. dubna 2016 v 15:48 | Reagovat

ahoj, no já příběhy moc nepíšu :D mě to nějak extra nebaví, spíš přidám jiné články než příběhy,tento příběh jsem měla rozepsaný už dlouho tak jsem to zveřejnila :)

jinak pokud chceš, tak můžeš si na mém blogu zasoutěžit :) teď jsem udělala zápis,je to na tobě :) ale ceny jsou fajn
tady je odkaz:
http://upiri-deniky-fans.blog.cz/1604/zapis-do-souteze

2 LadyD LadyD | Web | 6. dubna 2016 v 17:19 | Reagovat

pěkné :) a dobře napsané :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama