Všetky vaše výtvory (poviedky, fotky , básne, atď.) posielajte na emailovú adresu : thevampirediariesblogsk@gmail.com. Budú zverejnené s vaším menom. :)

Nový začiatok XVI

7. července 2013 v 17:02 | Tyna |  Nový Začiatok
Ahote, viem, že časti nie sú dlhé ale snažím sa ako môžem :) Dúfam, že mi to nebudete dávať za zlé :)


" Hej! Hej! Jess! Vstávaj, no tak!" Cítila som ako so mnou niekto myká. Otvorila som oči a prudko som sa posadila. Stále mi tiekli slzy ako v tom sne. Splašene som dýchala a rozhliadala sa okolo seba. Pocítila som čiesi ruky okolo môjho pása. Opatrne som sa ich dotkla. Damon. Vydýchla som si ale aj tak som sa neupokojila. Držal ma okolo pása a pritisol si ma chrbtom k sebe. Sedela som medzi jeho nohami, chrbtom opretá o neho a celá sa chvela. " Čšššš... To bude dobré, bude to dobré. Bol to len sen, zlý sen. Všetko bude v poriadku." Opakoval mi do ucha stále dookola. Prikyvovala som ako malé dieťa a nechala sa upokojovať. Tie sny boli už aj tak dosť strašné ale tento prekonal všetky. Bol taký živý! Skrčila som nohy k sebe a objala si ich rukami. Po lícach som cítila niečo horúce. Pretrela som si rukou oči a uvedomila si, že zase plačem. " Neplač..." Pošepol mi a ja som cítila ako mi vtisol bozk do vlasov. " Bolo to... bolo to hrozné..." šepla som trasúcim sa hlasom. " Je to preč, neboj sa." Mumlal mi do vlasov a mňa to upokojilo.

Viac som už nezaspala. Aj keď som sa snažila, jednoducho sa nedalo. Damon zaspal hneď ako si myslel, že spím. Potichu som sa vykradla s postele. Už pomaly začalo svitať. Umyla som sa a snažila som sa dať aspoň trocha dokopy. Pozrela som do chladničky a s ľútosťou zistila, že je celkom prázdna. Vzala som si kľúče od auta, peňaženku a vyrazila na nákupy. Po hodine a pol nakupovania a hlavne hľadania obchodu, som sa konečne vrátila domov. Nákup som vybalila a rozhodla sa začať variť. Áno, áno, už je to tak. Jessica Morgan sa rozhodla variť. Vybrala som všetko potrebné a pustila som sa do práce. Pri varení som aspoň zabudla na to čo sa mi snívalo. "Ahoj." Ozvalo sa mi za chrbtom akurát, keď som vkladala kura do rúry. " Ako dlho si hore?" Vo dverách stál Damon, z vlasmi stojacími do každej strany. Vyzeral ako dieťa, ktoré zobudili príliš skoro. " Už nejakú tú hodinku. Dáš si kávu?" Nečakala som na jeho odpoveď a podávala mu šálku kávy. S prižmúrenými očami a mierne prispatým úsmevom si ju odo mňa vzal a odpil si. Posadil sa za stôl a pozoroval ma. Ja som naďalej pokračovala vo varení. " Nehovor, že si sa sama a dobrovoľne pustila do varenia." Neodpustil si poznámku. " Predstav si, že áno. Jesť musím. A ty podľa toho koľko tu prespávaš, by si si sem mal prepísať trvalé bydlisko." Rypla som si do neho aj ja. Nad mojou poznámkou sa zasmial a odpil si z kávy. " Vidím, že máš dobrú náladu." Naklonil hlavu na bok a venoval mi krásny úsmev. Z toho úsmevu sa mi až podlomili kolená. Dobre, dobre. Priznávam sa! Damon je ten najsexy, najmilejší a najkrajší chalan akého som kedy spoznala. Plus sa v jeho očiach dalo utopiť a jeho úsmev by som mohla vídať každý deň a stále by som sa ho nenabažila. A tie havranie vlasy, ktoré mu teraz stáli zo strany na stranu boli dokonale hebké. Najradšej by som ho teraz chytila za opasok na nohaviciach, pritiahla si ho k sebe , zaborila prsty do tých jemných vlasov a ... Preboha! Práve som sa prichytila ako snívam o bozku s Damonom! Rýchlo som od neho odvrátila pohľad a priam hmatateľne som cítila ako sa uškŕňa. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. " Ehm, Damon. Dnes by ku mne mala prísť Anne a neviem ako je to medzi tebou a ňou ... A tak som ťa chcela poprosiť... No vieš... Či by si..." Koktala som. " Jasné, pôjdem preč. Nemusíš ma takto tvrdo vyháňať. Som dotknutý! Au to bolí Jess!" Chytil sa za srdce a hral predo mnou divadielko hodné hollywoodskeho herca. " Ďakujem." Usmiala som sa. Dopil svoju šálku kávy a vstal od stola. " Tak pôjdem. Cítiš sa už lepšie?" pristúpil ku mne bližšie. Pohotovo som prikývla. Usmial sa a vyšiel s kuchyne a zamieril von z vchodových dverí. " Damon!" zakričala som ešte za ním a on zastal. Pribehla som rýchlo k nemu a vtisla mu bozk na líce. " Ďakujem." Pošepla som a zapýrila sa. " Nie je zač." Nahodil ten svoj frajerský úsmev a odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítal/a si to?? :)

Klik :) 100% (2)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama