Všetky vaše výtvory (poviedky, fotky , básne, atď.) posielajte na emailovú adresu : thevampirediariesblogsk@gmail.com. Budú zverejnené s vaším menom. :)

Nový začiatok XIV

5. července 2013 v 18:51 | Tyna |  Nový Začiatok
Už som sa tu viac necítila bezpečne. Celý dom som uzatvárala vždy, keď som niekam išla aj, keď som v ňom bola. Pri každom puknutí, zapraskaní alebo zavŕzganí som sa strhla. Takmer som začala chodiť spávať s nožom pod vankúšom. Bola som z celej situácie vystrašená na smrť. Veď, ako sa mu podarilo ma nájsť?

Bola som dosť ďaleko od bývalého domova a on ma predsa našiel. Sedela som na pohovke a v rukách zvierala šálku s čajom. Bezmyšlienkovite som pozerala na zapnutý televízor a načúvala či nezapočujem niekoho sa dobíjať do domu. Začula som kroky od verandy a následné zaklopanie na dvere. Strhla som sa, vbehla do kuchyne a vzala prvý nôž čo bol po ruke. " Kto je?" zakričala som odhodlane, pomalým krokom približujúc sa k dverám. Nikto sa neozýval, prepadla ma panika. " Choďte preč inak zavolám políciu!" Vykríkla som v snahe odohnať dotyčného preč. Začula som smiech, mne povedomý smiech. " Do pekla Damon!!! Ty si asi ten najväčší idiot akého poznám!" Otvorila som dvere a vpustila dnu uškierajúceho sa Damona. " Čo si taká akčná? Stalo sa snáď nie?" Ten chlap sa tuším nikdy neprestane uškŕňať. " Všetko je ok." Zamrmlala som zo stále prichystaným nožom na útok. Natiahol ku mne ruku a nôž mi z nej vybral. " Radšej to odlož, ešte si ublížiš." Prehodil pobaveným tónom ponad plece a zaniesol nôž do kuchyne. Zatiaľ čo on niečo nalieval do pohárov, ja som prešla k dokorán otvoreným dverám a nakukla von. Nikde nikto, vonku sa vietor jemne pohrával zo steblami trávy, sem tam ste začuli spev nejakého opilca alebo smiech tínedžerov. Zavrela som dvere a na dva krát zamkla. Kým som sa vrátila k gauču, Damon tam už sedel a podával mi pohár akejsi tekutiny. " Čo je to?" Privoňala som si k tomu a vzápätí nad tým ohrnula nos. " Bourbon. Priniesol som si vlastný, keďže ty ho tu nikdy nemáš." Opäť sa uškrnul a odpil si dúšok. Posadila som sa vedľa neho a tiež to ochutnala. Pálilo ma to v ústach akoby som si práve do úst vložila žeravý uhlík. Rýchlo som to prehltla a s grimasou položila pohár na stôl. " Preboha to je silné!" Stále som cítila pálivú chuť na jazyku a v hrdle. " Zvykneš si." Prehodil, vzal ovládač do ruky a začal prepínať kanály. Ten chlap je tu tuším viac ako doma. Nelámala som si nad tým hlavu, bola som rada za jeho prítomnosť. Aspoň som sa cítila viac v bezpečí, i keď cítiť sa s upírom v bezpečí je viac-menej vtipné. Zdvihla som svoj lenivý zadok z gauča a nechala ho sedieť v obývačke. Prešla som do kuchyne a otvorila takmer prázdnu chladničku. Fajn, jednoznačne musím ísť na nákupy. Vyhrabala som odtiaľ nejaké syr, mäso, rajčiny a v skrinke som našla špagety. Pustila som sa do prípravy jednoduchého jedla. Prvý krát za týždeň zjem niečo, čo bude teplé a hlavne domácky varené. " Čo robíš?" Prišiel za mnou akurát, keď som krájala cibuľu a ako vždy som sa zľakla, pretože som nepočula, že stojí za mnou. Prestala som si dávať pozor na prsty pri krájaní cibule a to sa mi stalo osudným. Zarezala som si do prsta nožíkom. " Au do pekla...." zakliala som a krvavý prst rýchlo strčila pod vodu. " Nemôžeš sa za mnou takto vkrádať! Buď dostanem infarkt alebo si rozrežem celé ruky." Fňukala som a medzitým si máčala prst pod prúdom tečúcej vody. "Prepáč, nechcel som..." Pozrela som mu do tváre a videla zreteľné žilky pod očami. " Tak nato zabudni môj milý, zo mňa teda piť určite nebudeš." Rýchlo som prehodila a on na mňa šokovane zagánil. " To som nemal ani v pláne!" Zdvihol si ruku k ústam, ktoré následne pootvoril. K tesáku si priložil prst a zatlačil, čo mu spôsobilo malú ranku na brušku prsta. " Podaj mi ruku..." Šokovane som na neho hľadela ale spravila som ako mi kázal. Vzal moju ruku do svojej a svojím mierne krvavým prstom prešiel cez môj porezaný prst. Mierne to zaštípalo až som krčila čelo a sykla. Malými krúživými pohybmi mi prechádzal svojím prstom po mojom. Chvíľu som nevedela, či na tom prste je moja krv alebo jeho. Nevedela som o čo sa snaží. " Neviem o čo sa snažíš ale ak si práve chcel urobiť si pokrvné bratstvo , tak nie je na to vhodná chvíľa." Pozrela som mu do tváre a on sa mierne usmial. Stiahol svoj prst a môjho. Ranka na mojom prste zmizla. Nemala som na prste žiadne známky toho, žeby som sa práve pred minútou pozerala. " Ako si...?" nedokázala som sformulovať otázku. On len vzal moju ruku vyššie k jeho ústam. Môj prst si vsunul do úst a oblízal krv, ktorá na ňom zostala, pričom mi celý čas hľadel do očí. Celým mojím telom prešla triaška, keď sa svojím jazykom dotkol môjho bruška na prste. Vybral si ho s úst a usmial sa. " Ani známka zranenia." Úsmev s pier mu nezmizol, otočil sa a dokrájal za mňa cibuľu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čítal/a si to?? :)

Klik :) 100% (2)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama