Všetky vaše výtvory (poviedky, fotky , básne, atď.) posielajte na emailovú adresu : thevampirediariesblogsk@gmail.com. Budú zverejnené s vaším menom. :)

Nový začiatok X.

1. července 2013 v 14:47 | Tyna |  Nový Začiatok

Po dlhšej dobe opäť pokračovanie Nového začiatku. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Budem rada ak necháte komentáre.



Domov ma odviedol Damon. Nechcel mi dovoliť aby som sa takto v noci vracala sama domov, nie vtedy keď sa tu po okolí potuluje môj šialený brat. Áno, tak ho nazval, šialeným bratom. Zastavil autom pred domom, pomaly a hlavne dezorientovane som vystúpila, prešla ku vchodu a bezmyšlienkovite sa hrabala v kabelke a hľadala kľúče. Konečne sa mi ich podarilo vytiahnuť, keď mi vzápätí padli na zem. Zohla som sa po ne, ale Damon bol rýchlejší. Zdvihol kľúče a podával mi ich do mojich roztrasených rúk. Podarilo sa mi otvoriť a vošla som dnu. " Neviem ako ty ale ja ak si nedám nejaký tvrdý alkohol tak sa buď zbláznim alebo sa zbláznim." Zamrmlala som keď som vošla do kuchyne. " Dal by som si s tebou."Počula som ako odniekadiaľ kričí odpoveď. Obzrela som sa a jeho nikde. " Kde si?" Nechápavo som prešla do chodby a hľadela na neho ako stojí za dverami. "Prečo nejdeš dnu?" Položila som zrejme dosť hlúpu otázku, keďže sa posmešne uškrnul. "Musíš ma pozvať aby som mohol vstúpiť." Odpovedal so stále rovnakým úškľabkom na tvári. " To je nejaké primitívne pravidlo?" Nechápavo som na neho gánila, mlčal a čakal kedy ho pozvem dnu. " Je bezpečné ťa pozvať dnu? Vieš, ja len, že si mi takmer zabil brata." Zamrmlala som hladiac do zeme. Do prdele, mohla som toto povedať? Veď mi zachránil život tým, že Keyla zneškodnil. Ale dá sa to nazvať zneškodnením? Takmer ho zabil. Oprela sa telom o rám dverí. " Je to na tebe." Vydýchol a sklonil hlavu. Vyzeral taký pokojný, bezstarostný, akoby sa pred chvíľou v bare nič nestalo. Zhlboka som sa nadýchla a na jazyku som mala už to, že ho pošlem do čerta. "Poď ďalej." Vyletelo zo mňa namiesto odpálkovania ho. Usmial sa a pomalým krokom vstúpil dnu. " Rozmyslela si si to?" Rýpol si do mňa a uškrnul sa. " Nebuď drzý, stále ťa môžem poslať do čerta." Vrátila som mu jeho drzosť. Uškrnul sa a prešiel do kuchyne akoby bol doma." Dáš si vodku?" Išla som za ním a vyberala s chladničky fľašu vodky." Radšej by som si dal niečo lepšie ako okenu." Zatváril sa zhnusene. " Je mi ľúto pane, ale u nás v bare nič iné ako vodku nepodávame." Vybrala som dva poháre, hodila do nich pár kostiek ľadu a naliala nám obom do pohárov. Nepočkala som ani na to aby sme si pripili a hneď som to hodila do seba. Potrebovala som zabudnúť. Zabudnúť na to čo sa dnes večer stalo, čo sa stalo pred takmer rokom. Zabudnúť na to kým som, kým je Damon, kým je môj brat...Naliala som si znova a pozrela sa na Damona, na tvári sa mu pohrával pobavený výraz. Ako môže byť takto v pohode, keď mi takmer zabil brata? " Robíš to často?" Vychrstla som mu tú otázku priamo do tváre. Neviem, kde sa vo mne vzala tá odvaha. To zrejme tá vodka. " Čo myslíš? To že chľastám alebo máš na mysli niečo iné?" Spýtal sa s pokojom ako zakaždým, keď som sa ho na niečo opýtala. Akoby si ani nevšímal to pohoršenie v mojom hlase. " Nie, nemyslela som chľast, myslela som to, čo sa stalo v bare." Vysúkala som zo seba a vzápätí hodila do seba ďalší pohár vodky. " Nejako sa živiť musím." Mykol plecami a odpil si. " Vieš, existuje mnoho druhou potravy. Skúsil si niekedy hamburger? Alebo kura?" Nahodil úškrn alá Ty si snáď zo mňa robíš srandu! A rozosmial sa. " Nechápem na čom sa tak strašne smeješ. Myslím to smrteľne vážne!" Začala som sa aj ja smiať, pričom som ani nevedela na čom sa smejem. Opäť som si naliala a hodila pohárik do seba. Fľaša bola už prázdna tak som sa rozhodla postaviť a vziať ďalšiu. Postavila som sa zo stoličky, prešla ku chladničke a vybrala ďalšiu fľašu vodky. Cestou späť som sa mierne zapotácala a začala sa sama na sebe smiať. " Už si ani nepamätám kedy som bola naposledy opitá!" Smiala som sa na plné kolo a ledva držala rovnováhu. Zapotácala som sa a s ruky mi vypadla fľaša, ktorá sa rozbila na podlahe. " Fľaštička!" Zafňukala som sa zohla sa k zemi odhodlaná vypiť s tej zeme zvyšky vodky. " Hej, hej, tebe tuším na dnes už naozaj stačilo." Damon ma vzal zo zeme a odviedol do izby. " Odkiaľ ty vieš kde je moja izbička?"Spýtala som sa pripitým tónom a zasmiala sa." Podľa vône." Usmial sa a položil ma do postele. Prikryl ma dekou a odchádzal z izby. " To ma tu necháš samú? Čo ak prídu bubáci?" uchechtal som sa a odokryla som sa. Posunula som sa na kraj postele a na voľné miesto som poťapkala rukou. " Túúú poď ku mne aby ma nič nezožralo!" Uchechtávala som sa ako šibnutá. Stál pri dverách a pozeral na mňa s pobaveným výrazom na tvári. Neprestávala som na neho naliehať aby si ku mne ľahol. Vzdychol si, prešiel cez izbu a uložil sa vedľa mňa na posteľ. Automaticky som sa k nemu schúlila a zaspávala. V posledných zvyškov vedomia som iba cítila ako ma objal rukou okolo ramien a už som spala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Chcete pokračovanie?

Áno! 86.7% (13)
Nie! 13.3% (2)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama