Všetky vaše výtvory (poviedky, fotky , básne, atď.) posielajte na emailovú adresu : thevampirediariesblogsk@gmail.com. Budú zverejnené s vaším menom. :)

Nový začiatok -Part. XVII

8. července 2013 v 15:41 | Tyna |  Nový Začiatok
Dnes vám prinášam jednu dlhšiu časť, pretože neviem kedy sa objaví pokračovanie. Veď viete, sú prázdniny a mne sa chce menej sedieť doma pri počítači. :)


Prirodzene, žiadne stretnutie s Anne a nekonalo. Namiesto fingovaného stretnutia som zavolala do Grillu a vybavila si voľno. Dnes som sa naozaj necítila na nijaké poskakovanie okolo stolov. Uvarila som si čaj, presne tak ako mi ho varievala babička. Zasmiala som sa nad tým pomyslením, že sa na ňu mením. Bylinky v čaji som mala pozbierané už od minulého leta. Pohodlne som sa uložila na gauč a zapla si hudbu. Zavrela oči a snažila sa zrelaxovať, čo sa mi aj darilo pokiaľ nezazvonil zvonček pri dverách. Vzdychla som si a postavila sa s gauča. Moja chvíľka pre relaxovanie bola hneď preč. Otvorila som dvere a dnu sa hneď vrútila zadychčaná Anne." Jenn toto musíš vidieť!!!" Pchala mi pred nos akýsi plagát na ktorom bol nezmyselný obrázok a oznam, oznamujúci veľkú párty pri jazere, kde ma napadol ten vlk. " Musíme tam ísť! Bude to najväčšia párty všetkých čias! Prosím, prosím povedz, že tam pôjdeš!" Skackala okolo mňa ako dieťa, ktoré od vás chce aby ste ho vzali na ihrisko. " Ja neviem Anne, naposledy keď som tam bola...." Kašli na to čo bolo naposledy! Nezaoberaj sa minulosťou, ži prítomnosťou!" Skočila mi do reči a naďalej okolo mňa skackala. Podarilo sa mi ju nachvíľu upokojiť s tým, že som jej povedala, že možno pôjdem. Posadila sa na gauč a celá natešená spustila. " Bude tam toľko chlapcov! Môžeš si ich vybrať koľko len chceš! A vieš čo je na tom najlepšie? Nikto nebude vedieť kto si!!! Je to maškarná párty! Musíš súhlasiť, lebo ak nebudeš súhlasiť, tak sa zbláznim. Chceš aby som skončila v blázinci? A ja by som sa veru do blázinca nehodila! Veď sa pozri na mňa! Biela farba by mi určite nepristala, mimo to ostrihali by mi nechty! Vieš ako dlho som si dala záležať na tom aby vyzerali tak ako teraz vyzerajú? Ale síce na druhej strane, možno tam budú pekný doktori...." Anne, stopni sa." Musela som ju zastaviť, lebo ma znej začala bolieť hlava. " Pôjdem tam, len už mi prosím nehovor žiadne úvahy o blázinci a o tom čoho všetkého by si sa musela vzdať." Unavene som si pretrela spánky prstami. " Tak pôjdeš?! Skvelé!" Zvýskla na plné hrdlo a ja som takmer spadla s gauča. Toto dievča ma raz privedie do hrobu. Natiahla som sa pre šálku s čajom a odpila si dúšok. " Čo to piješ?" vyšklbla mi to Anne z ruky a ochutnala. Zatvárila sa kyslo a hneď to položila na stôl. " Fuj, čo to je?" Stále z rovnakým znechuteným výrazom na mňa hľadela. " Bylinkový čaj, ty dojča." Uškrnula som sa a dopila to. " Jenn? Mám ešte jednu prosbu. Musíme ísť vybrať kostýmy ale musíme ísť dnes, lebo sa všetko vypredá! No ták! Zdvihni ten hnilý zadok a poďme tam!" vzala ma za ruku a nasilu postavila. " Fajn, fajn, len sa aspoň normálne oblečiem." Zamrmlala som a neochotne vyšla hore sa prezliecť.

Anne už na mňa nedočkavo čakala v aute. Vyšuchtala som sa z domu a posadila sa na miesto vodiča. Za pár minút sme boli v miestnom butiku s kostýmami. Anne sa hneď rozbehla do uličky a hľadala si nejaký. Na môj veru sa niekedy správala akoby mala desať rokov. Pokrútila som nad tým hlavou a poobzerala som sa po nejakom kostýme aj pre mňa. Nenašla som nič, do čoho by som sa bola ochotná obliecť. Anne si skúšala jeden kostým za druhým a mňa prosila o názor. Všetky som jej pochválila a nakoniec som dostala ešte aj vynadané, že ju nevnímam. Nakoniec si konečne jeden kostým vybrala, zaplatila zaň a my sme mohli odísť. Ja som si kúpila len jednu škrabošku a viac som si nelámala hlavu. Akurát sme prechádzali cez cestu, priamo k autu, keď Anne nezmyselne zapišťala, hodila mi do rúk jej kostým a rozbehla sa ku skupinke dievčat, ktoré ju s rovnakým piskotom privítali. " Vezmi mi to prosím domov! Ďakujem, Jenn!" Zakričala na mňa a už jej nebolo. Naložila som jej kostým do auta a rozhodla sa ešte chvíľu túlať sa po meste. Bola príjemná noc, vietor jemne fúkal a nebolo bolo posiate hviezdami. Prechádzala som sa cez promenádu a sledovala okolie. Nikde sa nič nedialo, všade naokolo panovalo ticho a pokoj. Postavila som sa k zábradliu a sledovala západ autá mihajúce sa v diaľke. Zrazu za mnou niečo zašuchotalo. Strhla som sa a pred sebou videla známu postavu. " Jess." Počula som ako povedal moje meno a mňa prepadla panika. Predo mnou stál Keyl v tej starej mikine, ktorú mal na sebe aj naposledy. Oči rovnako podliate krvou, len modrina na líci mu už zmizla. Spravil ku mne krok bližšie a ja som spravila krok vzad. Nevedela som čoho je schopný. " Nechcem ti ublížiť Jess, chcem...Chcem sa len porozprávať. Chcem ti to vysvetliť!" Hovoril takmer zúfalým hlasom. Ticho som stála a pozerala na neho. Nijako sa ku mne nepribližoval, stál v bezpečnej vzdialenosti. " Čo chceš Keyl?" vydrala som zo seba otázku. " Ja som ich nechcel zabiť Jess, naozaj. Musíš mi to veriť! Nechcel som zabiť mamu a ocka!" Opäť ku mne spravil krok a ja som narazila chrbtom do zábradlia. Nemala som kam ujsť. " Oni ma donútili Jess, donútili ma. Nespravil som to ja, spravili to oni! To oni na mne urobili nejaké hókusy- pókusy a donútili ma to urobiť. Ale ja som sa bránil Jess! Bránil som sa! Ale bol som slabý, veľmi slabý." Podlomili sa mu kolená a padol na zem. Slzy mu prúdom stekali po tvári a ja som na neho len zhrozene hľadela. " Kto sú to ONI Keyl?" spýtala som sa opatrne. " Čarodejnice, bosorky!" vychrstol tie slová pred seba akoby mal na jazyku niečo naozaj hnusné. " A chcú teba Jess. Neviem prečo, ale chcú ťa. Chceli ma donútiť aby som im ťa doviedol. Ale ja som povedal NIE!" Posledné slovo vykríkol tak, že som až poskočila. " A oni mi urobili toto. Nemôžem sa pohybovať po svetle Jess, páli to. Nenormálne to páli a keď ťa cítim. Tvoja vôňa mi pomotala hlavu. Vidím ako ti v žilách koluje krv Jess. Cítim ju. Takmer cítim tú sladkú chuť tvojej krvi na jazyku." Zdvihol hlavu a pozrel sa mi priamo do očí. " Nebudeš kričať, však nie?" Nemo som pokrútila hlavou a nechala ho prejsť k sebe. Zdrapil ma za rameno a naklonil mi hlavu na bok. " Bude to bolieť iba chvíľočku." Šepol mi pri uchu a zahryzol sa mi do krku. Jeho tesáky mi vnikli až pod kožu a zaťali do môjho mäsa. Sykla som od bolesti a zároveň cítila ako ma púšťa a padá k zemi. Priložila som si rýchlo ruku k poranenému miestu na krku a šokovane na neho hľadela. Zmietal sa v kŕčoch na zemi a z úst mu išla pena krvavej farby. Nechala som ho tam ležať a rozbehla som sa čo najrýchlejšie k autu. Nasadla doň, naštartovala a vyrazila domov. Vbehla som do domu a zamkla všetko čo sa zamknúť dalo. Prešla som k zrkadlu aby som zistila akú veľkú škodu spravil Keyl na mojom krku. Umyla som si ranu a dôkladne si ju vydezinfikovala. Obviazala som si okolo krku šatku a zahľadela sa na seba. Po lícach mi tiekli potoky sĺz. Snažila som sa to všetko spracovať ale márne. Jedine čo som vedela určite bolo to, že Keyl je upír. To viem už teraz s istotou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama