Všetky vaše výtvory (poviedky, fotky , básne, atď.) posielajte na emailovú adresu : thevampirediariesblogsk@gmail.com. Budú zverejnené s vaším menom. :)

Nový začiatok - Part VII.

24. května 2013 v 16:47 | Tyna |  Nový Začiatok
Tááák je tu ďalšia časť :) Zostávajú mi ešte dve asi a potom musím písať znovu :) Asi budú trocha neskoršie kedže mám o tri týždne skúšky s herectva, spevu, tancu , klavíra a ostatných školských debilín. Ako náhle budem mať po skúškach púšťam sa do písania znovu :) Zatial si užívajte posledné dve alebo tri časti ktoré mám napísané :)



Na ďalší deň ma poriadne bolela hlava, ale nie s alkoholu. Za celý večer som nedopila ani ten hnus čo pripravila Anne. Hrča na hlave akoby sa nezmenšovala , ba naopak rástla. Prešla som k mrazáku a vybrala z neho mrazené mäso zabalené v mikroténovom sáčku. Priložila som si ho na hrču na hlave, až som sykla od bolesti. Lenivo som sa posadil na gauč a tupo zízala pred seba. Včerajší zážitok som nedokázala dostať s hlavy. Ten vlk, Damon, zúrivé vrčanie a Damonová nevysvetlitelná rýchlosť. Ako to urobil? Ako sa mohol premiestniť tak rýchlo bez toho aby som si to všimla alebo aby som ho vôbec počula! Celkom ma s toho premýšľania rozbolela hlava, v žalúdku mi škvrkalo tak hlasno, že sa to ozývalo na celý barák. " Viem mala by som sa najesť..." Odpovedala som svojmu žalúdku na hlasité zaškvrkanie. Prešla som opäť do kuchyne a otvorila chladničku. Ak by sa vzduch dal jesť bola by som nasýtená, pomyslela som si a zavrela som ju. Vzala som klúče od auta a vybrala sa do grillu. Za pár minút som už sedela pri stole , pred sebou som mala plný tanier mojich obľúbených kuracích krídielok a napchávala sa. " Tuším sa tu stravuješ častejšie ako doma." S úškrnom si ku mne prisadol Matt. Zasmiala som sa a prhltla sústo, ktoré som práve mala v ústach. " Keď tu mi tak chutí,plus doma je nuda. Tu sa aspoň niečo deje. A poviem ti tajomstvo.. chceš?" Uškrnula som sa a naklonila som sa k nemu. " Mám kompletne prázdnu chladničku!" Obaja sme sa rozosmiali a ja som v tom momente dojedla. " Všimla som si , že hľadáte výpomoc." Mykla som hlavou smerom k tabuli , ktorá stála pred dverami. " Hej, hľadáme.Hlásiš sa?" Zažartoval Matt a ja som sa iba nesmelo usmiala. " Počkaj, ty sa ma vážne pýtaš na tú prácu? Nehnevaj sa Jenn ale neviem si predstaviť , že by si tu poskakovala okolo stolou a obsluhovala ľudí!" Rozosmial sa na plné hrdlo. Zatvárila som sa otrávene a dotknuto, tvári sa akoby ma poznal, pomyslela som si a nadalej na neho upierala pohlad. " Potrebujem tu prácu Matt. A nie som taká nešikovná ako vyzerám. Mimo to ak si nenájdem prácu tak o chvíľu nebudem mať čo jesť." Nevinne som sa usmiala a jemu pohlad zjemnel. " Jasné, chápem. Uvidím čo sa dá robiť." Milo sa usmial a odkráčal dozadu za bar. Pustila som sa do rozjedený krídielok, keď v tom Matt ku mne kráčal so zásterov v ruke a širokým úsmevom na perách." Máš to ak nastúpiš hneď." Oznámil mi a podával mi zásteru. V ústach mi vyschlo, nečakala som, že budem musieť nastúpiť hneď teraz, prehltla som poslednú porciu krídielok a zapila sucho v ústach kolou. Natiahla som ruku po zásteru a vzala si z jeho rúk tú zasteru. Hrdo som pred seba vypla hruď, obviazala som si ju okolo pása, zdvihla hlavu na hor a položila ruky v bok. " Ako vyzerám? " Zatvárila som sa ako superhrdina rozhodnutý zachrániť svet. " K svetu." Usmial sa Matt, podal mi zápisník a tácku. Vysvetlil mi čo bude mojou náplňou práce a nechal ma napospas osudu. Pomaly sa stmievalo a ľudí prichádzalo čoraz viac. Behala som od stolu k stolu a obsluhovala. Sem tam sa mi stalo , že som pomotala objednávku ale mala som to šťastie , že sa na mňa nešli sťažovať vedúcemu a vzali to s humorom. " Vezmi to na chvíľu za mňa!" Zakričal na mňa Matt a odbehol k vyzváňajúcemu telefónu. Pribehla som k baru a čapovala jedno pivo za druhým, nalievala alkohol všetkého druhu a koketovala zo zákazníkmi. Zrazu bolo pri bare omnoho viac chlapov ako doteraz. Každému som úsmev opätovala , zasmiala sa s nimi a obslúžila ich. " Jenn asi ma zabiješ ale musím ťa tu nechať samú." Vypleštila som na neho oči. To snáď nemyslí vážne! Pracujem tu preboha len prvý deň a hneď chce všetko nechať na mne! " Ale.. ale veď..."Chcela som sa s toho nejako vykrútiť ale snaha bola zbytočná. Položil mi kľúče na bar a nakázal mi zamknúť keď budem zatvárať bar. Vtisol mi bozk na líce a vybehol von. " Ďakujem! " Stihol ešte zakričať a už bol fuč. Snažila som sa zvládnuť vzniknutú situáciu. Bola som na bar plný ľudí úplne sama. Vzdychla som si a sklonila hlavu nadol. " To zvládneš.. " Zamrmlala som si a pustila sa do práce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Chcete pokračovanie?

Áno! 86.7% (13)
Nie! 13.3% (2)

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 26. května 2013 v 10:19 | Reagovat

Tesim sa na pokracovanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama